Úryvok z knihy Päť jazykov láskySpäť na zoznam

13. listopadu 2011 v 11:51 | Angel |  Word
Vo výške deväť kilometrov, niekde medzi Buffalom a Dallasom, odložil časopis do vrecka na sedadle, otočil sa smerom ku mne a spýtal sa ma:
"Akú máte prácu?"
"Robím manželské poradenstvo a vediem semináre o zlepšovaní manželských vzťahov." odpovedal som.
"Tak počujte, toto som sa chcel niekoho už dlho spýtať," povedal. "Čo sa stane s láskou po svadbe?"
Vedel som, že z môjho spánku nebude nič, a tak som sa ho spýtal:
"Ako to myslíte?" klik cely...

"Nuž," začal. "už som ženatý tretíkrát a zakaždým to bolo úžasné predtým, ako sme sa vzali, ale po svadbe sa to akosi všetko rozpadlo. Všetka láska, ktorú sme, ako sa nám obom zdalo, cítili jeden voči druhému, sa akoby vyparila. Ja som dosť inteligentný človek - vediem úspešnú firmu - ale toto nechápem."
"Ako dlho ste boli ženatý?" opýtal som sa.
"Prvé manželstvo trvalo asi desať rokov. Druhýkrát sme boli svoji tri roky a poslednýkrát takmer šesť."
"A vaša láska sa vyparila okamžite po svadbe, alebo ste ju strácali postupne?" pýtal som sa ďalej.
"Nuž, to druhé manželstvo sa začalo kaziť hneď na začiatku. Neviem, čo sa stalo. Mal som pocit, že sa naozaj ľúbime, ale medové týždne boli hrozné a nikdy sme sa cez to nedokázali preniesť. Chodili sme spolu len šesť mesiacov. Bola to taká horúca romanca. Bolo to fakt vzrušujúce! Ale po svadbe sme sa začali hádať takmer od samého začiatku.
V prvom manželstve sme mali tri či štyri dobré roky, kým neprišlo prvé dieťa. Keď sa nám narodila dcéra, mal som pocit, že sa žena venuje len jej a na mne už vôbec nezáleží. Vyzeralo to, akoby jej jediným cieľom bolo mať dieťa a keď ho už dostala, viac ma nepotrebovala."
"Povedali ste jej to?" spýtal som sa.
"Ó áno, povedal. Povedala, že nie som normálny. Povedala, že nechápem, aký je to stres starať sa o niekoho dvadsaťštyri hodín denne. Povedala, že by som sa mal viacej snažiť pochopiť ju a pomáhať jej. Naozaj som sa snažil, ale vôbec nič sa nezmenilo.Potom sme sa ešte viac jeden druhému odcudzili. Po čase už medzi nami nebola žiadna láska, len akoby mŕtvy priestor. Obaja sme sa zhodli na tom, že s naším manželstvom je koniec.
"A moje posledné manželstvo? Naozaj som si myslel, že tentoraz to bude iné. Bol som rozvedený tri roky. Chodili sme spolu dva roky. Mal som pocit, že obaja vieme, čo robíme že možno po prvýkrát naozaj viem, čo znamená niekoho milovať. A skutočne som cítil, že aj ona miluje mňa.
Myslím, že po svadbe som sa nezmenil. Naďalej som jej prejavoval lásku tak, ako pred svadbou. Hovoril som jej, aká je krásna. Hovoril som jej, ako ju mám rád. Hovoril som jej, aký som hrdý, že som jej manželom. Ale pár mesiacov po svadbe sa začala sťažovať najprv na také maličkosti - napríklad, že som nevyniesol smeti, alebo že som si neupratal šaty. Neskôr začala útočiť na môj charakter. Hovorila mi, že mi nemôže dôverovať, že ju podvádzam. Stala sa úplne negatívnou osobou. Pred svadbou vôbec taká nebola. Nikdy predtým som sa nestretol s človekom, ktorý by všetko bral tak pozitívne ako ona. To bola jedna z vecí, ktoré ma na nej priťahovali. Nikdy sa na nič nesťažovala. Všetko, čo som urobil, bolo úžasné. Keď sme sa však zobrali, akoby som zrazu nič nedokázal spraviť správne. Naozaj neviem, čo sa stalo. Nakoniec som k nej stratil lásku a začal som cítiť odpor. Zjavne ma vôbec nemilovala. Zhodli sme sa na tom, že nemá význam, aby sme naďalej spolu žili, a tak sme sa rozišli.
To bolo pred rokom. Takže moja otázka znie: Čo sa stane s láskou po svadbe? Je moja táto skúsenosť bežná? To preto je dnes tak veľa rozvodov? Nemôžem uveriť, že mne sa to stalo trikrát. A tí, čo sa nerozvedú, naučia sa žiť s tým prázdnom, alebo v niektorých manželstvách láska pretrváva? Ak je tomu tak, ako to dosiahnuť?"
Otázky, ktoré mi tento človek v lietadle položil, si dnes kladú tisíce manželských párov a rozvedených ľudí. Niektorí ich kladú priateľom, niektorí psychológom a duchovným a niektorí ich kladú sami sebe. Niekedy sú odpovede zabalené do psychologického žargónu, ktorý je bežnému človeku takmer nezrozumiteľný. Niekedy sú zabalené do humoru a folklóru. Väčšina vtipov a úsloví nesie v sebe časť pravdy, ale pomáhajú asi tak, akoby ste ponúkali aspirín človeku s rakovinou.
Túžba po romantickej láske v manželstve je v nás hlboko zakorenená. Takmer každý populárny časopis má v každom vydaní aspoň jeden článok o tom, ako udržať lásku v manželstve. Na túto tému boli napísaných stohy kníh. Táto téma sa často rozoberá v rozhlasových a televíznych programoch. Udržať lásku v manželstve je vážna vec.
Ale prečo, so všetkými tými knihami časopismi a praktickými radami v súčasnosti dostupnými, len tak málo párov zjavne odhalilo tajomstvo vrúcnej lásky aj po svadbe? Prečo aj napriek tomu, že manželský pár navštevuje seminár o vzájomnej komunikácii a počúva úžasné rady o tom, ako zlepšiť komunikáciu, po návrate domov zisťuje, že navrhované a predvádzané komunikačné metódy vôbec nevedia uviesť do praxe? Ako to, že si prečítame článok "101 spôsobov, ako prejaviť lásku svojmu partnerovi," vyberieme si dva alebo tri spôsoby, ktoré sa nám zdajú zvlášť dobré, vyskúšame ich a partner si ani nevšimnú, že sme sa snažili? Zvyšných 98 spôsobov vzdáme a vrátime sa k zvyčajnému behu života.
Odpovede na spomínané otázky sú cieľom tejto knihy. Nie je to v tom, že doteraz napísané knihy a články sú neužitočné. Problém je, že sme prehliadli jednu základnú pravdu: Ľudia hovoria rozdielnymi jazykmi lásky.
V oblasti lingvistiky rozoznávame rôzne jazykové skupiny: japonskú, čínsku, španielsku, anglickú, portugalskú, grécku, nemeckú a pod. Väčšina z nás vyrastá a učí sa hovoriť jazykom našich rodičov a súrodencov, ktorý sa stáva naším primárnym alebo materinským jazykom. Neskôr sa môžeme naučiť hovoriť inými kazykmi, ale zvyčajne to vyžaduje oveľa viac úsilia. Tieto jazyky sa stávajú našimi sekundárnymi jazykmi. Najlepšie však hovoríme a rozumieme v našom primárnom - materinskom jazyku. Vo sfére tohto jazyka sa cítime najistejší. Čím viac používame sekundárny jazyk, tým ľahšie a istejšie sa nám v ňom konverzuje. Ak hovoríme len naším primárnym jazykom a prídeme do kontaktu s osobou, ktorá hovorí len svojím primárnym jazykom, naše komunikačné možnosti budú obmedzené. Musíme sa obmedziť na ukazovanie, napodobovanie zvukov, kreslenie obrázkov, či predvádzanie toho, čo chceme povedať. Dokážeme komunikovať, ale bude to vyzerať veľmi ťažkopádne. Jazykové rozdiely sú súčasťou a dedičstvom ľudskej kultúry. Ak máme efektívne komunikovať naprieč kultúrnymi hranicami, musíme sa naučiť hovoriť jazykom tých, s ktorými sa chceme rozprávať.
V oblasti lásky je to podobné. Váš citový jazyk lásky a jazyk lásky vášho partnera sa môžu líšiť tak, ako sa líši čínština s angličtinou. Bez ohľadu na to, ako urputne sa snažíte vyjadriť lásku po anglicky, ak váš partner rozumie len čínštine, nikdy sa nenaučíte jeden druhého milovať. Môj známy v lietadle hovoril k svojej tretej žene "slovami uistenia": "Hovoril som jej, aká je krásna. Hovoril som jej, ako ju mám rád. Hovoril som jej, aký som hrdý, že som jej manželom." Komunikoval lásku a bol úprimný, ale ona jeho jazyku nerozumela. Možno hľadala lásku v jeho správaní a tam ju nevidela. Byť úprimný nestačí. Ak máme lásku prejaviť účinne, musíme byť ochotní naučiť sa hovoriť primárnym jazykom lásky nášho partnera.
Po tridsiatich rokoch praxe v oblasti manželského poradenstva, som dospel k názoru, že v základe existuje päť jazykov lásky - päť spôsobov, ktorými ľudia prejavujú a prijímajú emocionálnu lásku. V obore lingvistiky môže mať jazyk veľa nárečí a variácií. Podobne aj v rámci piatich základných emocionálnych jazykov lásky existuje mnoho dialektov. To vysvetľuje názvy článkov: "Desať spôsobov, ako dať manželke najavo, že ju milujete." "Dvadsať spôsobov, ako udržať muža doma." "365 vyjadrení manželskej lásky." Neexistuje však 10, 20 alebo 365 základných jazykov lásky. Som toho názoru, že ich je len päť. Je však veľmi veľa variácií. Počet možností, ako vyjadriť lásku v rámci určitého jazyka lásky je obmedzený len vašou predstavivosťou. Dôležité je, aby ste hovorili jazykom lásky vášho partnera.
Je známe, že v ranom detstve sa u každého dieťaťa rozvinú určité jedinečné emocionálne schémy. Niektoré deti si napríklad osvoja schému nízkeho sebavedomia, kým ostatné majú zdravé sebavedomie. U niektorých sa rozvinie pocit neistoty, kým ostatné deti vyrastajú so sebadôverou. Niektoré deti vyrastajú s pocitom, že sú milované, prijímané a oceňované, kým ostatné vyrastajú s pocitom, že sú nemilované, nechcené a neocenené.
Tie deti, ktoré sa cítia milované svojimi rodičmi a rovesníkmi, si osvoja primárny emocionálny jazyk lásky založený na svojej jedinečnej psychlogickej zostave a na základe toho, akým spôsobom im lásku prejavovali ich rodičia a iné významné osoby v ich živote. Budú hovoriť a rozumieť jednému primárnemu jazyku lásky. Neskôr sa možno naučia hovoriť a rozumieť sekundárnym jazykom lásky, ale vždy sa najistejšie a najlepšie budú cítiť vo sfére svojho primárneho jazyka lásky. Deti, ktoré sa necítia milované svojimi rodičmi a rovesníkmi, si tiež osvoja primárny jazyk lásky. Avšak tento bude určitým spôsobom pokrivený, ako keď sa dieťa naučí zle gramatiku a má len úbohú slovnú zásobu. Toto chabé naprogramovanie však neznamená, že sa z nich stanú zlí komunikátori. Znamená to, že sa o to budú musieť snažiť oveľa usilovnejšie než tí, ktorí mali pozitívnejší model. Takisto deti, ktoré vyrastali so slabo rozvinutým zmyslom pre emocionálnu lásku, môžu tiež cítiť a komunikovať lásku, ale budú na tom musieť zapracovať oveľa viac než tí, ktorí vyrastali v zdravom milujúcom prostredí.
Len zriedka majú manžel a manželka rovnaký primárny emocionálny jazyk lásky. Máme tendenciu hovoriť svojím primárnym jazykom lásky a sme prekvapení, že náš partner nerozumie, čo sa mu snažíme povedať. Snažíme sa vyjadriť svoju lásku, ale naša snaha je márna, pretože mu to hovoríme v jazyku, ktorý je pre neho cudzí. V tom spočíva základný problém a cieľom tejto knihy je nájsť naň riešenie. Preto sa odvažujem písať ďalšiu knihu na tému láska. Až vtedy, keď objavíme päť základných jazykov lásky a identifikujeme svoj vlastný primárny jazyk lásky a primárny jazyk lásky nášho partnera, budeme mať tie potrebné informácie na to, aby sme mohli aplikovať rady v iných knihách a článkoch.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Walko Walko | Web | 16. srpna 2012 v 18:18 | Reagovat

To nemá chybu.

2 Anička Anička | Web | 10. ledna 2014 v 14:34 | Reagovat

Moc hezký článek =).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama