Školstvo

13. listopadu 2011 v 17:22 | newiem |  Word

Rozum a cit v školstve
Považujem za potrebné vyjadriť sa k problému súčasného školstva, ktorý spočíva na jednej strane v podceňovaní výučby tzv. druhoradých - citových predmetov (výtvarná výchova, hudobná výchova, estetika...) a na strane druhej nezdravého preceňovania rozumových - exaktných predmetov.
Už dávnovekí mudrci hovorili o zlatej strednej ceste; gréckym ideálom bola kalokagathia - harmonický duševný a telesný rozvoj osobnosti. Psychológia učí, že ľudská bytosť je tvorená troma zložkami: telesná, rozumovo-intelektuálna a citovo-emocionálna. Cit a rozum! Dve časti ľudskej osobnosti, ktoré musia byť nevyhnutne v harmónii! Nutnosť zachovávania rovnováhy môžeme predsa nájsť všade okolo nás - deň a noc, nádych a výdych, aktivita a odpočinok. Aj v medicíne sa pri výskume mozgu dospelo k záveru, že jeho harmonické fungovanie je možné len vďaka vzájomnému dialógu medzi ľavou a pravou hemisférou.klik cely clanok


Harmónia! Rovnováha! Aké krásne a obsažné pojmy, ale ako tragicky sa od nich vzďaľujeme!
Súčasný školský systém rozvíja najmä ľavú hemisféru, ktorá zahŕňa analytické, logické a racionálne myslenie; naproti tomu pravú hemisféru, ktorá je zameraná na intuíciu, emocionalitu, krásno a rozvíjajú ju predmety tvorivého a estetického charakteru, tú, žiaľ, potláča. Týmto jednostranným prístupom sa však ostro narušuje prirodzená rovnováha a harmonická spolupráca oboch mozgových hemisfér.
Treba pripomenúť, že lekárskou vedou je už dávno dokázané, že akákoľvek časť tela, ktorá nie je namáhaná pravidelnou a systematickou činnosťou, časom slabne, ochabuje a zakrpatieva. Neprimeranou stimuláciou sa ľavá mozgová hemisféra dieťaťa rozvíja a rastie až abnormálnym spôsobom, a to prostredníctvom jednostrannej rozumovo-exaktnej námahy; zatiaľ čo pravá hemisféra s jej emocionálno-citovým zameraním slabne a zmenšuje kapacitu. Týmto dochádza k produkovaniu rozumovo a vedomostne zdatných detí, ktoré sú však citovými mrzákmi. Naše deti tak trestuhodne okrádame o primeraný a potrebný rozvoj tejto zložky ich osobnosti. Rozum bez citu! Čo z toho môže vzísť?
Keď vyrastie dnešná generácia detí a mládeže, ktorá je vychovaná "progresívnym spôsobom" - teda ako šikovná, všestranná, rozumovo zdatná, bez zbytočnej citovej príťaže a s chorobnou túžbou po úspechu, pocítia učitelia, rodičia a vychovávatelia tejto generácie ako prví jej nesprávne nastavený hodnotový systém. Oni sa budú v tom čase nachádzať za zenitom svojho aktívneho pôsobenia, zaostávajúc fyzicky, intelektuálne a výkonnostne. A chladný rozum ich vlastných detí, nekorigovaný citom, im dá patričným spôsobom pocítiť ich menejcennosť. Svetu bude vládnuť iba chladný, vypočítavý pragmatizmus. Je naozaj otázne, kam to až všetko môže dospieť; či ešte bude možné podobnú nehumánnu spoločnosť rozumových robotov nazvať "ľudskou civilizáciou".
Dnešný človek je síce vzdelanejší, rozumnejší, ale napodiv nie šťastnejší. Práve naopak, mnohí sa nostalgicky obzerajú za minulosťou, keď ľudia ešte neboli natoľko rozumovo zdatní, nemali množstvo vecí, ktoré my už považujeme za samozrejmosť, a predsa boli veselší, družnejší, vyrovnanejší a spokojnejší. Položme si otázku, prečo asi? Odpoveď je jednoduchá: Pretože stav rovnováhy medzi emocionálnou a rozumovou zložkou ich osobnosti ešte nevykazoval taký priepastný rozdiel ako je tomu dnes, čo sa nevyhnutne prejavuje ako vnútorný nepokoj, nenaplnenie, prázdnota, disharmónia. A z tohto duševného rozpoloženia je už iba krok k hľadaniu pseudovýchodísk, akými sú alkohol, cigarety, drogy, a pod.
Priznám sa, že rozhodujúcim popudom k napísaniu tohto listu bol jeden osobný zážitok. Počas cesty rýchlikom som si vypočul rozhovor matky a jej dvoch detí, z ktorých staršie, asi desaťročné dievča začalo chodiť do jazykovej školy a rozprávalo bratovi, ako sa musí učiť všetky predmety v angličtine. Aby tento jazyk dobre zvládli, po slovensky sa s nimi v škole nikto nerozpráva. Mladší chlapec tiež hovoril o svojich zážitkoch zo školy, a medziiným spomenul, že si kupoval farby na výtvarnú výchovu. Na to sa spýtal sestry, či aj ona už má všetko nakúpené. Sestra však veľmi rýchlo uviedla veci na pravú mieru, tvrdiac, že aj oni by síce mali mať výtvarnú, ale nakoniec bude namiesto nej niečo iné - informatika, alebo čosi podobné... Uvedený zážitok je typickým príkladom toho, ako sa naše školstvo a učitelia stavajú voči už takmer "zbytočným" predmetom a nahradzujú ich predmetmi omnoho "užitočnejšími a praktickejšími".
Týmto článkom nechcem jednostranne a extrémisticky brojiť proti rozumu; chcem iba vyzdvihnúť životnú nutnosť adekvátneho rozvoja jeho doplňujúceho protipólu - citu! A práve výtvarná a hudobná výchova, estetika, alebo predmety rozvíjajúce manuálne zručnosti či vzťah k prírode majú schopnosť aktivizovať, stimulovať a rozvíjať pravú mozgovú hemisféru, a tým budovať citovo-emocionálnu zložku osobnosti dieťaťa. Je preto naozaj nutné hlbšie sa zamyslieť nad prístupom k týmto predmetom v základných školách, aby školský systém v nevedomosti a ignorancii nepoškodzoval, ale naopak budoval a harmonicky rozvíjal osobnosť našich detí a mládeže.
Milan Š
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Vendy Vendy | Web | 14. listopadu 2011 v 20:56 | Reagovat

To byla pozoruhodná úvaha a nastiňuje pozoruhodnou budoucnost (žel, i neradostnou). Harmonie je opravdu důležitá pro život člověka, ale není tolik vidět, nedá se zvážit, změřit ani ohodnotit, takže je nepraktická a vlastně k nepotřebě.
A dnešní rodiče, kteří odkládají své děti k počítačům a učí je počítat hlavně s penězi a všechno přepočítávat na peníze, jednou můžou skončit v domovech důchodců, nebo doma, ale nechtění a nežádoucí.
Dřív bylo normální, že žily tři generace v jedné domácnosti - prarodiče, rodiče a děti. Babičky hlídaly děti a dědečkové vymýšleli pitominky. Děti braly za samozřejmé, že babičky a dědečkové jsou součástí rodiny. A vůbec jim nepřipadali jako staří nepotřební lidé. Rodiče si zase mohli trochu dát oddech, protože prarodiče zaskočili při hlídání.
O ekonomických výsledcích ani nemluvě, domácnost s deseti lidmi je už jen o něco málo dražší než domácnost s jedním člověkem.
To s výtvarkou mě trochu rozesmutnilo, je to škoda, a děti jsou ochuzené. Co na té informatice budou dělat? Je-li to práce s počítačem, znamená to, že budou surfovat po internetu a vysedávat u facebooku. :-?  :-|

2 angellife angellife | Web | 17. listopadu 2011 v 8:27 | Reagovat

[1]: diki za koment :-D

3 Vendy Vendy | Web | 20. listopadu 2011 v 16:28 | Reagovat

Zlatíčko, mimo téma - viděla jsem teď v komentářích, že bys chtěla být SB. Já styl spřátelených blogů nevedu, rozhodně ne ve smyslu "třikrát týdně mi musíš okomentovat článek", jak to vidím vypsané v pravidlech mnoha blogů.
Nemám a nevedu SB. Ale mám seznam blogů, které ke mně zavítaly na návštěvu. A pak mám i seznam blogů oblíbených (takže něco jako volnější forma SB) a tam chodím - někdy často, někdy jen po čase.
Jestli se ti u mě líbí a můj blog ti má co říct, klidně si mě dej do svých oblíbených. Budu ráda za každou návštěvu, ale nedávám to za povinnost...
stejně tak i já čas od času se chodím nakouknout na blogy těch, kdo mě navštívili. Jen to nedělám pravidelně.
Takže výběr nechávám na tobě... ;-)  :-)
A přeji pěkné blogování a hodně blogových kamarádek. :-)

4 vestec vestec | Web | 12. ledna 2012 v 15:02 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama